Odpoveď

Potrebné vzorce na prepočet nájdete v priloženom súbore.

Odpoveď

Spôsob regulácie cien tepla je ustanovený vo Vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 z 11. júla 2013, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v teplenej energetike.  Vyhláška určuje rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré si môže regulovaný subjekt (výrobca a dodávateľ tepla) do ceny tepla zahrnúť a zároveň aj spôsob určenia výšky primeraného zisku. Vyhlášku je možné nájsť na stránke www.szvt.sk v sekcii „legislatáva  - vyhlášky".

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je nezávislá štátna inštitúcia, ktorá má za úlohu dohľad nad reguláciou cien energií. Schvaľuje ceny energií a chráni konečných odberateľov proti zneužitiu monopolného postavenia dodávateľov energií.

Odpoveď

Maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom. Variabilná zložka tvorí približne 70% z celkovej ceny tepla. Variabilná zložka zahŕňa tie náklady, ktoré priamo súvisia s objemom výroby tepla.  Patria sem náklady na primárne palivá (zemný plyn, uhlie, biomasa...), energie (elektrina a voda) a technologické hmoty.

Fixná zložka tvorí približne 30 %  celkovej ceny tepla. Fixná zložka zahŕňa tie náklady, ktoré nesúvisia priamo s objemom výroby, t.j. ktorých výška nie je ovplyvnená tým, či je v danom roku silná alebo mierna zima. Patria sem odpisy z investícií, atesty, povinné odborné prehliadky a skúšky, revízie, opravy, audity, poplatky za znečistenie životného prostredia, mzdové náklady a i.

Variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla a fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.

Regulačný príkon odberného zariadenia so spotrebou tepla na vykurovanie a spotrebou tepla v teplej úžitkovej vode sa vypočíta ako podiel skutočne dodaného množstva tepla v kWh v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300.  Pri výpočte regulačného príkonu odberného zariadenia na technologickú spotrebu vo výrobných procesoch sa použije počet hodín 8000 ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú inak. Pri odbernom zariadení, v ktorom si časť tepla na vykurovanie a na prírpavu teplej úžitkovej vody vyrába odberateľ tepla samostatne (ďalej len doplnkové teplo), sa na výpočet regulačného príkonu použije počet hodín 2000, ak sa dodávateľ s odberateľom nedohodnú inak.

Odpoveď

Maximálna cena tepla schválená ÚRSO je pre regulovaný subjekt záväzná a pri fakturácii ju nemôže prekročiť. Variabilná zložka ceny tepla sa fakturuje na namerané (skutočne odobraté) množstvo tepla na základe určeného meradla na odbernom mieste a fixná zložka ceny tepla sa fakturuje za regulačný príkon stanovený pre dané odberné zariadenie.

Správca môže rozpočítať konečným spotrebiteľom len skutočne vyfakturované náklady od výrobcu (dodávateľa) tepla, t.j. aj pre správcu sú tieto zložky ceny tepla záväzné. Ak má správca iné náklady na rozvod tepla a TÚV v dome, napr. vyregulovanie systému rozvodov, opravu ventilov a pod., mal by tieto náklady fakturovať v inej položke ako v cene tepla.

Odpoveď

Najvyššiu možnú cenu tepla neustanovuje žiadny predpis. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej URSO) ustanovuje vždy aktuálnou Vyhláškou len rozsah cenovej regulácie na výrobu, distribúciu a dodávku tepla, spôsob jej vykonania, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny.

Výrobcovia tepla v zmysle platnej Vyhlášky predkladajú úradu návrhy ceny tepla na schválenie. ÚRSO po preskúmaní predloženého návrhu ceny tepla a následnom schválení vydá Rozhodnutie, ktorým určí pre regulovaný subjekt variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom bez DPH. Pri fakturácii za dodávku tepla nemôže regulovaný subjekt jednotlivé zložky maximálnej ceny tepla určené úradom prekročiť. Rozhodnutia ÚRSO vydané pre regulované subjekty je možné nájsť na stránke www.urso.gov.sk v sekcii "regulácia – tepelná energetika - rozhodnutia"

Regulačný úrad posudzuje a schvaľuje cenové návrhy regulovaným subjektom na základe predložených kalkulácií, v ktorých môžu regulované subjekty zohľadniť len  ekonomicky oprávnené náklady v zmysle Vyhlášky. Cena tepla jednotlivých spoločností sa teda odvíja od výšky ich nákladov, priamo alebo nepriamo súvisiacich s výrobou a rozvodom tepla.

Po skončení regulačného roka musí regulovaný subjekt dobropisom zúčtovať plánované náklady, zahrnuté v určených variabilných a fixných zložkách maximálnych cien tepla určených na príslušný rok a nepreukázané účtovnými dokladmi. To znamená, že podľa Vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví môžu regulované subjekty do ceny tepla zahrnúť len oprávnené náklady nevyhnutne vynaložené na vykonávanie regulovanej činnosti. Tieto náklady musia po skončení príslušného kalendárneho roka preukázať účtovnými, daňovými, alebo colnými dokladmi. Náklady zahrnuté v cene tepla, ktoré regulovaný subjekt nepreukáže uvedenými dokladmi, je povinný vrátiť odberateľovi.

Odpoveď

Regulovaný subjekt môže požiadať o zmenu Rozhodnutia o cene tepla, t. j o zvýšenie ceny tepla, ak sa mu zmenia ekonomické parametre voči údajom, z ktorých sa vychádzalo pri schvaľovaní ceny tepla (vyššie náklady na palivo, nečakané opravy, havárie a pod). V prípade, ak regulovaný subjekt je nútený v priebehu roka predložiť návrh zmeny ceny tepla, tento návrh predloží v dostatočnom časovom predstihu pred požadovaným termínom uplatnenia zmeny ceny. Návrh na zmenu ceny tepla predkladá regulovaný subjekt opäť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý mu tento návrh na zvýšenie ceny musí schváliť a vydať nové Rozhodnutie o cene.

Odpoveď

Podľa Vyhlášky ÚRSO č. 222/2013 sa maximálna cena tepla skladá z variabilnej zložky a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom.

Podľa § 7 ods. (2) sa variabilná zložka maximálnej ceny tepla v eurách za kilowatthodinu sa určí na objednané množstvo tepla, ktoré si odberateľ objedná u dodávateľa do 31. augusta kalendárneho roka na nasledujúci rok, pričom odberateľ odhaduje spotrebu pre nasledujúci rok na základe skutočných spotrieb v predchádzajúcom roku a v prípade, že vykonal racionalizačné opatrenia, pri objednávaní už zohľadní predpokladanú úsporu v spotrebe. Čiže vo variabilnej zložke sa úspora prejaví už v nasledujúcom roku.

Fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu. Regulačný príkon regulovaného subjektu sa určí ako podiel skutočne dodaného množstva tepla v kWh v roku t-2 do odberného zariadenia a počtu hodín 5300. Ak odberateľ zateplí bytový dom napríklad v roku 2013, tak vynaložené úsporné opatrenia sa mu do roku 2015  prejavia len vo variabilnej zložke ceny tepla a vo fixnej zložke sa prejavia až v r. 2015, kedy sa regulačný príkon vypočíta zo skutočnej spotreby v r. 2013, v ktorej  sa už zohľadní aj pokles spotreby dosiahnutý úspornými opatreniami.

Odpoveď

Od. 1.1.2009 sa v Rozhodnutiach ÚRSO v zmysle Výnosu ÚRSO č. 6/2008 z 23.7.2008 uvádzajú jednotlivé zložky maximálnej ceny tepla v nových merných jednotkách množstva tepla. Variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa uvádza v €/kWh a Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa uvádza v €/kW.

Prepočet jednotiek je nasledovný:

* vo variabilnej zložke ceny z GJ na kWh prepočtom 1 GJ = 277,7778 kWh

*  vo fixnej zložke ceny z GJ na kW prepočtom 1 GJ = 277,7778 kWh / 5300 h regulačného príkonu.

Ako prepočítať ceny tepla na GJ ?

Príklad :

V rozhodnutí ÚRSO bola pre regulovaný subjekt určená napríklad cena tepla nasledovne:

Variabilná zložka maximálnej ceny tepla 0,050 € /kWh

Fixná zložka maximálnej ceny tepla 200,00 €/kW

Variabilná zložka maximálnej ceny tepla sa potom prepočítaná na 1 GJ nasledovne: 

0,050 x 277,7778 = 13, 88889 €/GJ, t.j. 418,42 Sk/GJ

Fixná zložka maximálnej ceny tepla sa potom prepočítaná na 1 GJ nasledovne:

      200 

____________      x   277,7778  = 10,482 €/GJ, .t.j. 315,79 Sk/GJ 

    5 300

Odpoveď

Na vstupe do objektu je umiestnený merač, ktorý meria priamo aj množstvo dodaného tepla na vykurovanie, to znamená, že ak je teplejšie, dodá sa menej tepla - tento merač odmeria len túto skutočnú dodávku (menej dodaného tepla) a naopak, ak je chladnejšie, dodá sa viac tepla a merač odmeria väčšiu dodávku tepla. Za tento merač zodpovedá dodávateľ tepla a je pravidelne ciachovaný. Za týmto meračom v dome už za rozvod tepla zodpovedá SVB, resp. vlastník objektu.

Odpoveď

V zmysle zákona 99/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, § 19 ods. (4) je odberateľ tepla povinný oznámiť dodávateľovi tepla množstvo tepla na nasledujúci kalendárny rok do 30. septembra bežného roka. Znenie tohto zákona je uverejnené na stránke www.szvt.sk/legislativa/zakony.

Odpoveď

Vyhláška MH SR č. 152/2005 Z. z. určuje čas a kvalitu dodávky tepla a teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi. Podľa nej § 2 ods. (3) dodávku tepla na prípravu teplej úžitkovej vody je dodávateľ povinný dodať tak, aby teplota teplej úžitkovej vody na výtoku u konečného spotrebiteľa bola najmenej 45 °C a najviac 55 °C.

Odpoveď

Podmienky pre začatie vykurovania upravuje V Y H L Á Š K A č. 152/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 o určenom čase a o určenej kvalite dodávky tepla pre konečného spotrebiteľa nasledovne:
§ 1
Určený čas dodávky tepla
(1) Určený čas dodávky tepla na vykurovanie (ďalej len „vykurovacie obdobie") sa začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
(2) Teplo na vykurovanie začne dodávateľ1) tepla (ďalej len „dodávateľ") dodávať, ak
a) vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom dni nad túto hodnotu a
b) vonkajšia priemerná denná teplota, ktorá tvorí štvrtinu súčtu vonkajších teplôt meraných o 7.00 h, o 14.00 h a o 21.00 h v tieni s vylúčením vplyvu sálania okolitých stien bytových domov, pričom teplota meraná o 21.00 h sa započítava dvakrát, nie je vyššia ako 13 °C.
(3) Dodávateľ preruší vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch za sebou nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať pokles vonkajšej priemernej dennej teploty v nasledujúcom dni pod túto hodnotu. Dodávateľ obnoví vo vykurovacom období vykurovanie po splnení podmienok dodávky tepla podľa odseku 2.
(4) Dodávateľ a odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, sa môžu na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla dohodnúť na vykurovaní mimo vykurovacieho obdobia.

Odpoveď

Postup overovania hospodárnosti výroby a spotreby je určený Vyhláškou ÚRSO č. 59/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška ÚRSO č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.

Pre samotného odberateľa, konečného spotrebiteľa t. j. občana sú rozhodujúce merné spotreby tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Pri vykurovaní je to teplo spotrebované na 1m2 napr. vykurovanej alebo celkovej plochy bytu (GJ/m2) (pri samotnom overovaní sa používa merná plocha) a pri teplej vode je to teplo spotrebované na ohrev studenej vody, vyjadrené v GJ/m3 teplej vody. 

Zo súčinu skutočne odobraného tepla na vykurovanie, prípravu teplej vody a ceny tepla (určené ÚRSO) dostaneme celkové ročné náklady na dodávku tepla.

Z hľadiska spotreby tepla na vykurovanie je potrebné ešte pripomenúť, že spotreba tepla je závislá aj na stavebnej sústave, v ktorej bol dom postavený a nie len na správaní sa odberateľa. Bytové domy sú postavené od 50-tych až po 90-te roky minulého storočia.

Pre názornosť, ak bytové domy z 50-tych rokov majú mernú spotrebu tepla cca 0,80 GJ/m2, domy z 90-tych rokov cca 0,50 GJ/m2 v závislosti na klimatických podmienkach v tom, ktorom roku je zrejmé, že pre tú istú tepelnú pohodu v byte môže byť spotreba tepla v jednom byte o ploche 50m2 25 GJ a v inom 40 GJ. Tieto hodnoty platia pre domy, kde sa ešte nepristúpilo k úsporným opatreniam.

Ako vidieť z vyššie uvedeného, úsporné opatrenia (utepľovanie, výmena okien, pomerové meranie....) nie sú samoúčelné, ale šetria náklady na vykurovanie a najviac zvyšujú hodnotu domu a tým aj bytu na trhu z nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti stojí za zmienku spomenúť, že v platnosti je aj zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov.... 

Odpoveď

Zoznam odborne spôsobilých osôb podľa § 6 zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré úspešne vykonali skúšku odbornej spôsobilosti pre jednotlivé miesta spotreby energie v budove v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov nájdete na webovej stránke www.sksi.sk  (Slovenská komora stavebných inžinierov). POZNÁMKA: Tieto odborne spôsobilé osoby ešte nemusia mať vydané živnostenské oprávnenie pre vykonávanie energetickej certifikácie, preto je potrebné preveriť si túto informáciu priamo u týchto osôb.

Odpoveď

Slovenský zväz výrobcov tepla zastupuje riešenie problémov výrobcov a dodávateľov tepla, ktorým končí povinnosť v zmysle zákona 657 na vstupe do domu a problematika kontrol sa týka v prevažnej miere správcov domov, ktorí sú združení v ZBHS. Napriek tomu zaujímame nasledovné stanovisko:

Zákon č.657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v § 25 ods. 3, písmeno b) ukladá dodávateľovi a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi povinnosť zabezpečiť 1 x za rok, najneskôr však pred začatím vykurovacieho obdobia technickú prehliadku nimi prevádzkovanej časti sústavy tepelných zariadení a tepelných zariadení za odberným miestom na účel zistenia ich prevádzkyschopnosti a funkčnosti. Jedná sa predovšetkým o prehliadky, kde sa kontroluje najmä stav vnútorných rozvodov tepla, správne nastavenie jednotlivých prvkov hydraulického vyregulovania, radiátory v bytoch, overenie platnosti ciachovania merača tepla, posúdenie technického stavu budovy, spotreby tepla s ohľadom na stavebnú sústavu objektu a dennostupne, určenie hospodárnosti prevádzky budovy. Výstupom je krátka technická správa s uvedením prípadných nedostatkov a návrhov opatrení na zlepšenie hospodárnosti prevádzky objektu. Zabezpečenie danej povinnosti kontroluje Štátna energetická inšpekcia, ktorá v zmysle citovaného zákona za porušenie povinnosti môže uložiť pokutu v rozsahu od 10 do 100 tisíc Sk.

Odpoveď

Do 31.5. musia správcovia a spoločenstvá vlastníkov bytov vyhotoviť vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu, teda aj vyúčtovanie nákladov za teplo a teplú úžitkovú vodu. Podkladom pre vyúčtovanie nákladov na teplo sú pre nich faktúry od dodávateľa tepla. Dodávateľ tepla teda zodpovedá za fakturáciu nákladov po odberné miesto (na dom) v zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a správca alebo SVB za samotné rozúčtovanie nákladov na jednotlivé domácnosti. Pričom pri rozúčtovaní vychádzajú z Vyhlášky ÚRSO č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 328/2005 Z. z., ktorou sa určuje spôsob overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla, normatívne ukazovatele spotreby tepla, rozsah ekonomicky oprávnených nákladov na overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení a spôsob úhrady týchto nákladov.

Ročné vyúčtovanie nákladov za teplo a teplú úžitkovú vodu obsahuje množstvo položiek. Bytový dom dostane od dodávateľa tepla faktúru a potom je už na samotných správcoch alebo obyvateľoch domu, ako si náklady rozúčtujú na jednotlivé domácnosti. Môžu postupovať podľa uvedenej Vyhlášky alebo sa môžu dohodnúť na inom spôsobe.

Vyhláška má pomôcť správcom a samozrejme aj samotným vlastníkom bytov a spoločenstvám vlastníkov bytov s rozpočítavaním tepla a teplej úžitkovej vody. Táto vyhláška určitým spôsobom postavila mantinely, akým spôsobom sa má rozpočítavanie zabezpečovať.

Do roku 1998, kedy bol vlastne vydaný prvý zákon o energetike, neexistoval spôsob rozpočítavania, ktorý by určovala vyhláška, tzn. správcovia a bytové družstvá rozpočítavali tieto náklady podľa určitých smerníc. Na základe nich sa rozpočítanie realizovalo buď podľa podlahovej plochy alebo podľa pomeru rozdeľovačov vykurovacích nákladov. Podľa podlahovej plochy je rozpočítavanie podstatne jednoduchšie, pretože z tepla dodaného do bytového domu sa vypočíta spotreba na meter štvorcový podlahovej plochy a to sa vyúčtuje konečnému spotrebiteľovi. Problematickejšie to je pri pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, kedy sa v prvom rade musia vlastníci dohodnúť na tom koľko z celkovej spotreby bude tvoriť základná zložka a koľko bude tvoriť spotrebná zložka. Vyhláška určuje 60 % základná zložka 40 % spotrebná zložka a ďalej stanovuje koeficienty, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu bytu.

Toto rozdelenie vo vyhláške je len istým odporúčaním, nie je to nejaký striktný údaj. Vyhláška poskytuje určitú voľnosť a správcovia a vlastníci bytov si môžu stanoviť aj iný pomer na základe špecifických vlastností, chovania jednotlivých obyvateľov. Musí sa o tom hlasovať v zmysle zákona 182.

Základná zložka by sa mala odvíjať aj od toho, či sa jedná o zateplený bytový dom alebo nezateplený bytový dom a o akú stavebnú sústavu sa jedná. Pretože niekde sú prechody tepla smerom von vyššie, niekde sú nižšie. Čo sa týka solidarity, tak pri zateplených bytových domoch by bolo vhodné použiť pomer 50% v základnej zložke a v spotrebnej zložke 50% Pri nezateplených bytových domoch je vhodnejší pomer 40% - 60%.

SZVT nerieši problémy medzi vlastníkom (nájomcom) bytu a správcom. SZVT sa vyjadruje len k problémom vo vzťahu dodávateľ tepla - správca, t. j. po vstup do domu (po merač), t. j. len ku vzťahom, ktoré vyplývajú zo zmluvy o dodávke tepla a teplej úžitkovej vody. K otázkam ohľadne rozúčtovania nákladov Vám odporúčame obrátiť sa na Združenie bytového hospodárstva na Slovensku (ZBHS), ul. SNP č. 9, 940 60 Nové Zámky, t. č. 035/640 0205, www.zbhs.sk , e-mail zbhs@zbhs.sk , ktoré združuje aj správcov domov a bytov.