Nájdete v nej aj informácie o negatívnych dopadoch odpájania sa odberateľov.

Medzi hlavné výhody CZT môžeme zahrnúť:

• spoľahlivosť

• komfort

• bezpečnosť

• ekológia

• komplexné služby

• dodávka tepla za prijateľnú cenu

SPOĽAHLIVOSŤ

V systéme CZT sú u výrobcov tepla zakomponované všetky technické prvky, ktoré dokážu vždy dodávať teplo a TÚV odberateľom. Rizikové prvky (napr. čerpadlá, kotle a pod.) sú prispôsobené tak, aby aj v prípade poruchy bola zabezpečená dodávka tepla. Automatické riadenie, či už diaľkovo alebo autonómne je dnes u CZT štandardom. U lokálnych zdrojov je toto problém, lebo spoločenstvo to chce mať čo najlacnejšie a mnohé technicky potrebné zariadenia si neinštalujú...

KOMFORT

Zákazník, odberateľ tepla zo systému CZT má v každej chvíli zabezpečenú dodávku tepla a TÚV. Nemusí sa starať, či má objednaný plyn, uhlie, servis, nemá problémy s údržbou, obsluhou zariadení a pod. U individuálnych zdrojov si toto všetko musí zabezpečovať jeho vlastník.

BEZPEČNOSŤ

Výrobcovia tepla v rámci CZT sú viazaní pri svojej činnosti zákonmi a inými predpismi a musia pravidelne vykonávať revízie zariadení, atesty o hospodárnej prevádzke, musia dodržiavať bezpečnosť pri práci a ďalšie normatívne predpisy, lebo zariadenia na výrobu tepla sú tzv. „vyhradené zariadenia“, môže tam dôjsť k výbuchu, sú tam tlakové nádoby a pod. Pravidelnými kontrolami sa rizikovým stavom predchádza (sú tu aj vysoké pokuty).

U individuálnych zdrojov sa táto povinnosť výrazne podceňuje a zanedbáva a vieme si predstaviť výbuch domovej plynovej kotolne?

EKOLÓGIA

V centrálnych zdrojoch musia byť nainštalované prvky, ktoré zabraňujú znečisťovaniu životného prostredia, pričom ich efektívnosť sa prejavuje najmä pri veľkých zdrojoch. Zabúdame, že pri malých zdrojoch znečistenia ovzdušia (napr. domové plynové kotolne) sa technicky ani nedá nasadiť účinná technika a vieme si potom predstaviť, keď celé mesto bude mať malé domové kotolne, ako si zamoríme naše ovzdušie NOx, ktoré nevidíme, ale dýchame?

Druhou časťou tohto problému ju využívanie obnoviteľných zdrojov. Len pri CZT sa dá plne nasadiť a efektívne využívať biomasa, kogenerácia - výroba tepla a elektriny súčasne, čo dnes maximálne podporuje aj EÚ svojimi finančnými zdrojmi.

U individuálnych zdrojov tepla je takéto efektívne využívanie minimálne resp. nemožné.

Centrálne zdroje na výrobu tepla rešpektujú všetky enviromentálne hľadiská a sú zväčša situované na okraji obytných zón, takže aj emisie znečisťujúcich látok sú produkované mimo najviac zaľudnených častí mesta. Naopak v prípade individuálnych domových kotolní, je koncentrácia komínov, a tým aj vypúšťaných škodlivín, sústredená priamo v obytných zónach.

Z enviromentálneho hľadiska  sú pre centrálne zdroje tepla v zmysle platných legislatívnych noriem  stanovené prísne hodnoty emisných limitov a ich dodržiavanie je pravidelne kontrolované.  Aby výrobcovia tepla mohli stanovené hodnoty dodržať, museli investovať nemalé finančné prostriedky do moderných technológií.  Pokiaľ ide o domové kotolne, tak kontrola emisií znečisťujúcich látok z nich je prakticky nulová (nie sú legislatívne požiadavky, obce a mestá na kontrolu nemajú prostriedky).

KOMPLEXNÉ SLUŽBY

Výrobcovia tepla v systémoch CZT zabezpečujú nepretržitú poruchovú službu (havarijnú službu), ktorá operatívne zasahuje mimo pracovnej doby, resp. cez voľné dni a stará sa o to, že na zavolanie a oznámenie poruchy zasahuje tak, aby lokálne poruchy boli operatívne odstránené.

Výrobcovia a dodávatelia tepla musia dodržiavať štandardy kvality dodávky tepla, ktoré sú stanovné Vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pri nedodržaní stanovených štandardov sú výrobcovia tepla povinní vyplatiť odberateľom kompenzačné platby. Kvalita dodávky tepla z individuálnych domových kotolní nie je viazaná na žiadne legislatívne normy, čo pre odberateľov tepla z týchto kotolní znanemám, že nie sú chránení pred nakvalitnou dodávkou.

U mnohých výrobcov tepla sú zavedené aj ďalšie služby - poradenstvo pre zákazníkov v oblasti úspor energií, znižovanie nákladov v domoch na tepelnú energiu a pod. Toto všetko má už zákazník v cene tepelnej energie.

DODÁVKA TEPLA ZA PRIJATEĽNÚ CENU

Dodávka tepla patrí medzi štyri prirodzené monopoly (plyn, elektrina, teplo, voda) a preto sú všetci dodávatelia tepla v systémoch CZT regulovanými subjektmi, pre ktoré sú stanovené povinnosti v zákone o tepelnej energetike 657/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a v zákone o regulácii v sieťových odvetviach 250/2012 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Výrobcovia tepla sú pravidelne kontrolovaní najmä zo strany ÚRSO, ŠEI a ďalšími kontrolnými orgánmi.

Aby nedošlo k neoprávneným nákladom v cene tepla Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach prísne „vyhláškou“ stanovuje oprávnené náklady pre výrobcu. Nezávislé porovnanie ceny v domovej plynovej kotolni pripravila Slovenská inovačná energetická agentúra, pretože na cenu tepla je potrebné pozerať komplexne a nie používať len niektorú zložku ceny tepla, pretože cena by mala obsahovať všetky skutočné nákladové položky.

Pri cene tepla nie je až tak dôležité, aká je jednotková cena tepla, ale koľko ročne za teplo zaplatím z vlastnej peňaženky. Málo kto  rozumie, čo je to GJ, KWh, KW a čo stojí, ale koľko z vlastnej peňaženky za dodávku v jednotlivých  rokoch zaplatíme - tomu rozumie každý. To znamená, že pri dosiahnutí zníženia spotreby tepla / napr. zateplením, šetrením a  opatreniami dodávateľa tepla/ sa znižuje spotreba o cca. 30 - 40%, tak zvýšenie jednotkovej ceny tepla o niekoľko percent vôbec neznamená väčšie ročné platby za dodávku tepla.

Odberatelia často hovoria o nevýhodách CZT. Medzi hlavné nevýhody CZT v podstate uvádzajú, že v prípade chladného počasia mimo vykurovacej sezóny napr. v auguste si nemôžu „prikúriť“. Toto je však len „lacný“ argument, pretože z praxe vieme, že práve tí, ktorí sa odpojili od CZT a majú vlastnú domovú kotolňu „neprimerane“ šetria až tak, že byty sú podchladené, a to len preto, aby im vyšla menšia spotreba tepla.

Tak isto sa poukazuje na teplú úžitkovú vodu (TÚV), že sa musí často dlho odpúšťať a jej vysokú cenu. Súvisí to však objektívne s technickým riešením prípravy TÚV a správaním sa odberateľa. Doteraz sa väčšinou pripravovala TÚV vo výmenníkovej stanici – mimo domu a táto voda musí stále cirkulovať, zahrievať sa, aby na výtoku u spotrebiteľa mala 45 – 55 °C. Tento problém postupne odstraňujeme tak, že dnes sa už inštaluje dvojtrubkový systém CZT a v dome je umiestnená kompaktná odovzdávacia stanica (KOST) a priamo v dome sa pripravuje TÚV.

Väčší problém je však na strane spotrebiteľov:

• „nenormálne“ šetrenie s TÚV, kde v praxi často byt má spotrebu 1m3 za rok, čo nie je ani „hygienické“ minimum. (Toto má zásadný vplyv na celkovú cenu TÚV),

• v domoch nie sú rozvody TÚV zaizolované (vlastne sa s nimi kúri) a sú v havarijnom stave,

• nie je v dome urobené hydraulické vyregulovanie rozvodov TÚV,

• zlé zapojenia ďalších spotrebičov (práčky, umývačky ...) a väčšinou tlak studenej vody je vyšší a pri napojeniach bez spätnej klapky sa studená voda pretláča do teplej vody.

Najčastejším dôvodom, ktorý odberatelia uvádzajú pri prechode na individuálne vykurovanie je jednotková cena tepla. Odberatelia sa často rozhodujú pre odpojenie sa od systémov CZT na základe porovnania ceny tepla z CZT a z domovej kotolne, ktorú im deklaruje dodávateľ domovej kotolne. Ním deklarovaná cena tepla je často krát zavádzajúca, lebo do ceny tepla cielene nezhŕňa napr. investičné náklady na obstaranie kotla, mzdové náklady obsluhy, opravy a údržbu kotla a pod. ......

Vybudovanie samostatnej domovej kotolne a odpojenie sa od CZT ale nerieši ani samotnú problematiku úspor v spotrebe, ktorý im dodávateľ domovej kotolne tiež deklaruje, pretože pri prechode na samostatnú domovú kotolňu  sa len  jeden zdroj výroby tepla nahradí druhým. V tomto prípade, pri porovnávaní CZT a domovej kotolne, by sa odberateľ nemal spoliehať len na percentuálne vyjadrovanie možných úspor. Vždy treba porovnávať absolútnu výšku nákladov pred a po realizácii vlastného zdroja. Vlastnú kotolňu je napríklad nutné aj správne nadimenzovať, a aj preto pri nedostatočnom využití kotolne nemusí dosahovať očakávanú účinnosť, v dôsledku čoho celkové náklady na teplo môžu stúpnuť.

Ak odberateľ zvažuje odpojenie, mal by zvážiť viaceré aspekty. Mal by brať do úvahy - náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť, cenu kotla, jeho osadenie a zavedenie, poplatok za odpojenie od CZT, mzdové náklady na prevádzku vlastnej kotolne, náklady na povinné pravidelné odborné prehliadky a skúšky kotla, náklady na údržbu, náklady za energie, poplatky za znečistenie ovzdušia ..........

Zároveň sa od navrhovanej technológie odvíjajú aj investičné náklady. Aj tu platí, že čím je technológia modernejšia, tým je potrebných viac investícií.

Na čo sa zamerať, ak uvažuje odberateľ o domovej kotolni.  Mal by poznať potrebu tepla pre dom počas obdobia životnosti nového kotla. Tepelná sústava by mala byť vyregulovaná, tzn. prispôsobená aktuálnej potrebe tepla v jednotlivých častiach domu.

 Predtým, než sa definitívne rozhodnet vybudovať domovú bytovú kotolňu, je potrebné poradiť sa s nezávislým odborníkom a:

1. K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m2 (EUR/ m2).

2. Pred realizáciou racionalizačných opatrení a projektovaním novej kotolne je dôležité,  aby si investor dal vypracovať nezávislý energetický audit.

3. Audit by nemala robiť firma, ktorá má realizovať racionalizačné  opatrenia a výstavbu kotolne!

4. Je tiež potrebné si uvedomiť, že objekt spotreby tepla má v princípe spotrebu tepla rovnakú, či bude vykurovaný teplom z kotolne, alebo teplom zo sústavy CZT. Na úsporách tepla majú podiel obvykle iné typy úsporných opatrení, napr. zateplenie objektu, výmena, zaizolovanie a vyregulovanie vnútorných rozvodov ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v objekte a pod.

 Pri prechode na vlastnú kotolňu by si mal odberateľ uvedomiť, že odpojením od CZT stráca komfort, ktorý mu poskytovalo CZT, t.j. prichádza o vyššie uvedené výhody.

-         po vybudovaní domovej kotolne sú v suteréne bytového domu prevádzkované vyhradené technické zariadenia ako plynové, tlakové, komínové telesá na fasáde objektu  a všetky vyžadujú pravidelnú odbornú starostlivosť

-         zaťažovanie vlastníkov bytov o odbornú starostlivosť, obsluhu, hospodárnosť prevádzky a pravidelnú údržbu celého zariadenia

-         zníženie kvality ovzdušia

-         potreba vlastných investícii

-         znížený komfort dodávky

-         využiteľnosť OZE v regióne, t. j. stabilizácia nárastu cien tepla

 V priložených prílohách nájdete viac inofrmácií:

1. o vplyve domovej kotolne na životné prostredie,

2. o vyúčtovaní nákladov za teplo a problémoch, ktorými sa často stretávame,

3. o tom, či výhody domovej kotlone, ktoré prezentujú ich dodávatelia sú naozaj pravdivé,

4. o skúsenostiach odberateľov, ktorí z praxe hovoria o problémoch s vlastnou domovou kotolňou.

V tomto článku uverejnenom v prílohe Spišský Korzár sa dozviete, aké sú skúsenosti obyvateľov sídliska Pri prameni v Levoči, ktorí sa odpojili od CZT a vybudovali si vlastnú kotolňu. Už samotný nadpis prezrádza veľa.